Bratia, ktorí zmenili Slovanov

Svätí Konštantín (Cyril) a Metod boli označovaní ako Solúnski bratia, Apoštoli Slovanov či Slovanskí vierozvestcovia. Pochádzali zo Solúna a v rámci svojej misie na Veľkej Morave presadili staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk, pre ktorý Konštantín vytvoril tiež písmo nazývané hlaholika. V roku 1981 ich Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Európy a sú nimi dodnes. Sú tiež hlavnými patrónmi Moravy. Na Slovensku sa oslavuje sviatok Cyrila a Metoda práve 5. júla.

Svätý Cyril (po grécky Κωνσταντίνος , Konstantinos – 827, Solún – 14. februára 869 , Rím) bol mladší než Metod. Bol vynikajúcim teológom, rečníkom a polyglotom. Úspešne viedol niekoľko zahraničných nábožensko-politických misií. Niekoľko rokov žil v kláštore spoločne so svojím bratom. V tomto období začala ich spoločná činnosť. Mníchom sa stal až krátko pred svojou smrťou v Ríme, kde vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril (namiesto mena Konštantín – po grécky Κύριλλος, Kyrillos; latinsky Cyrillus), ktoré sa stalo v priebehu storočí známejším.

Svätý Metod (grécky Μεθόδιος, Methodios; latinsky Methodius – 813, Solún – 6. apríla 885, Veľkomoravská ríša) bol starším bratom Konštantína. V mladosti pracoval ako byzantský štátny úradník. Počas spoločného pobytu v kláštore s Konštantínom sa stal zrejme jeho najbližším spolupracovníkom, s ktorým sa potom zúčastnil zahraničných ciest v službách Byzancie. Po Konštantínovej smrti sa ujal vedenia Veľkomoravskej misie a zavŕšil ich spoločné dielo, ktoré obhajoval až do svojej smrti. Jedným z jeho najväčších úspechov bolo zriadenie Moravsko- panónskej arcidiecézy, v ktorej sa stal prvým arcibiskupom.

Až do polovice 19. storočia boli svätí Cyril a Metod bežne označovaní staročeským menami Crha a Strachota. Meno Crha vzniklo z Cyrila a Strachota zlým prekladom z gréckeho Methodios, ktoré bolo mylne priklonené k latinskému metus (strach) a preložené.

Cyril a Metod – maľba od poľského maliara Jana Matejka (1885). (Foto: wikimedia.org)

Obdobie pred misiami (do roku 855)

Bratia pochádzali zo Solúna , z rodiny hodnostárov Byzantskej ríše. Podľa niektorých prameňov a na základe ich znalostí slovanského jazyka sa súdilo, že ich matka bola slovanského pôvodu.

Metod sa pôvodne venoval, ako jeho otec, činnosti v štátnej správe. Čoskoro po ukončení štúdia práv v Byzancii bol v roku 835 menovaný archontom, vojenským úradníkom a správcom (miestodržiteľom) v byzantskej provincii na rieke Struma, obývané Slovanmi. Svoje povolanie okolo roku 845 ukončil a úrad archonta opustil. Rozhodol sa ukončiť svetský život a uchýlil sa do oblasti maloasijského Olympu v bithýnskom kraji do strediska gréckeho mníšstva s množstvom kláštorov južne od Konštantínopolu (Carihradu). V jednom z mnohých kláštorov na úbočí tohto ázijského Olympu (turecky Kešiš-Dag, mníšska hora), asi 2500 metrov vysokého masívu južne od mesta Bursa sa stal mníchom adiakoni , pri tej príležitosti prijal mníšske meno Metod.

Konštantín po štúdiu na školách v Solúne vyštudoval teológiu, filozofiu a literatúru na cisárskej univerzite v Konštantínopole. Štúdiá dokončil okolo roku 847. Kancelár cisárovnej Theodory II. Theoktistos dal Konštantína vysvätiť na kňaza a vymenoval ho chartofylaxom (knihovníkom a archivárom) nového patriarchu Ignatia. Konštantína táto služba nenapĺňala a jeho vzťah s patriarchom bol napätý. Časom sa preto tajne uchýlil do samoty jedného z mnohých kláštorov na zalesnenom morskom pobreží. Keď bol asi po pol roku vypátraný a prehovorili ho k návratu do Konštantínopolu, odmietol bývalú funkciu a prijal radšej ponúkané miesto profesora filozofie na univerzite, kde predtým študoval. Pred nástupom na toto miesto preukázal svoju spôsobilosť a schopnosti verejnou skúškou v podobe náboženskej dišputy s predtým zosadeným patriarchom Ioannom Grammatikom. V roku 851 vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch bol cisárovnou Theodorou požiadaný, aby obhajoval kresťanské učenie u Saracénov .

Misie na Kryme (Chazarská ríše, r. 860)

Hoci sa Konštantín zastával Ignatia, niekdajší Konštantínov učiteľ Fotios po štátnom a cirkevnom prevrate v Byzancii okolo roku 860 Konštantína i s bratom Metodom povolal z kláštora do Carihradu, kde ich byzantský cisár Michael III. vyslal na misijnú cestu cez polostrov Krym až ku Kaspickému moru k Chazarom . Stalo sa tak po prvom nájazde Rusov na Konštantínopol. Misia oboch bratov mala preto za úlohu v prvom rade obnoviť spojenectvo s Chazarmi. Chazari boli jediným nehebrejským etnikom, ktoré hromadne prijalo židovské vyznanie, a to sa stalo štátnym náboženstvom tohto útvaru. Vedľa politickej úlohy, ktorá spočívala v spoločnej obrane proti nájazdom, mali obaja bratia i náboženskú úlohu (tzv. Chazarskú polemiku). Pri tejto ceste sa im podarilo nájsť a vyzdvihnúť z mora pozostatky pápeža svätého Klimenta I., ktoré potom údajne priniesli na Veľkú Moravu, na Hradisko svätého Klimenta. Podľa legendy ich pri svojej ceste do Ríma vzali so sebou ako dar pápežovi. Dnes sú uložené v Bazilike svätého Klimenta neďaleko Kolosea.

Misie na Veľkej Morave (863-885)

Pozvanie na Moravu (862):

Ľudia naši od pohanstva odstúpili a kresťanský zákon zachovávajú, nemáme však učiteľa takého, ktorý by nám našim jazykom pravú vieru kresťanskú vyložil, aby aj iné krajiny, toto vidiac nasledovali nás. Aj pošli nám, pane, biskupa aj učiteľa takého. Lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza.“ (Údajný list kniežaťa Rastislava byzantskému cisárovi )

V roku 862 vyslal knieža Veľkej Moravy Rastislav posolstvo k byzantskému cisárovi Michaelovi III. so žiadosťou o vyslanie biskupa a učiteľa, ktorý by položil na Veľkej Morave základy (na franských biskupoch nezávislé) cirkvi. Obyvatelia Veľkej Moravy sa už v tom čase síce zoznámili s cirkevným učením misionárov z Východofranského kráľovstva, ale knieža Rastislav sa obával politického a náboženského vplyvu Východofranskej ríše , a tak z Moravy nechal franského kňaza vyhnať. Morave tak chýbal dostatok duchovných a aj to mohlo byť jedným dôvodov žiadosti.

Cisár a patriarcha Fotios sa rozhodli nakoniec žiadosti čiastočne vyhovieť. Pre znalosť jazyka boli pre misiu vybraní Konštantín a Metod. Pri prípravách Konštantín zostavil nové písmo (hlaholiku) pre slovanský jazyk a spoločne s bratom Metodom preložili do staroslovienčiny liturgické knihy potrebné pre konanie bohoslužieb. Konštantínovi je pripisované zostavenie Proglas – u, teda predhovoru ku staroslovenskému prekladu evanjelií.

Na Veľkej Morave (863-867)

Cyril a Metod – maľba z kláštora v meste Troyan v Bulharsku, autorom je Zahari Zograf (1810–1853). (Foto: wikimedia.org)

Na Veľkú Moravu dorazili bratia na jar 863 (Konštantín pravdepodobne v hodnosti presbyter/kňaz a Metod zrejme ako diakon). Byzantská misia dosiahla úspech, najmä zásluhou podpory zo strany Rastislava, ale aj organizačným schopnostiam oboch bratov a ich autorite (najmä Konštantínovej). Kľúčovú úlohu hralo tiež zavedenie novej, slovanskej liturgie a použitia staroslovienčiny pri kázaní a výučbe. Konštantín s Metodom zostavili tiež takzvaný Zákon Sudnyj Ijudem (slovensky Súdny zákon pre laikov ), ktorý sa vo svojom prvom bode vysporadúva s ľuďmi čo neprijali kresťanstvo tým, že stanovuje prísne tresty pre tých, ktorí konajú pohanské obete alebo prísahy. Trestom bolo to, že ,, … každá dedina, v ktorej sa konajú obete alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine. Tí, ktorí konajú obete a prísahy, nech sa predajú so všetkým svojím majetkom a získaný výnos nech sa rozdá chudobným.“

V roku 864 napadol Ľudovít II. Nemec Veľkomoravskú ríšu a knieža Rastislav, obliehaný na Devíne, bol nútený priznať vazalstvo voči Východofranskej ríši a umožniť návrat latinským kňazom. Čoskoro po ich príchode späť do krajiny došlo ku svárom dvoch koncepcií, latinskej a staroslovienskej.

Misie v Panónii (867)

Na konci roka 866 sa Cyril s Metodom odobrali na cestu do Akviley a ďalej späť do Konštantínopolu, aby tam zariadili potrebné záležitosti. Na začiatku roka 867 sa cestou asi na pol roka zastavili pri kniežati Koceľovi v politicky pokojnejšej Panónii. Ten im priviedol 50 žiakov, aby ich bratia pripravili pre stav duchovný. Slovanskí obyvatelia Panónie prijímali s vďačnosťou kresťanskú misiu v staroslovienčine. Knieža Koceľ o tejto skutočnosti neraz písomne informoval pápeža Mikuláša I. a vychvaľoval úspešnú christianizáciu jeho kniežatstva prostredníctvom solúnskych súrodencov. Cyril i Metod odmietli dary a ešte vyjednali prepustenie 900 otrokov. Začiatkom druhej polovice roka 867 sa vydali na ďalšiu cestu. Na cestu do Ríma, na schválenie staroslovienčiny pápežom (868). Pri pobyte v Benátkach sa však dozvedeli, že v Byzancii prebehol štátny prevrat a cisár Michael III. ktorý ich poslal na Veľkú Moravu, bol zavraždený. Tiež bol zosadený ich priateľ patriarcha Fotios .

V Benátkach oboch bratov zastihol aj pozývací list napísaný pápežom Mikulášom I. Pápež vedel, že tí bratia kážu na Veľkej Morave aj v nepovolenom jazyku, ale s úspešnými misijnými výsledkami a preto ich chcel spoznať. Konštantín ako dar pre pápeža vzal sebou kosti svätého Klimenta. Pri ich ceste do Ríma však Mikuláš I. zomrel, napriek tomu boli privítaní novým pápežom Hadriánom II. , ktorý im vyšiel v ústrety pred brány Ríma, poklonil sa Klimentovým ostatkom a prijal svojich hostí s veľkoleposťou hodnú kráľov. Konštantínovi sa podarilo v Ríme obhájiť pred pápežom a všetkými cirkevnými otcami oprávnenosť slovanskej liturgie priamo dokonale. Začiatkom roku 868 potvrdil pápež slovanský preklad bohoslužobných kníh. V bazilike Panny Márie Snežnej tieto knihy posvätil a zároveň vysvätil Metoda na kňaza. Po Konštantínovej smrti prevzal misie Metod.

Metodova smrť a koniec misie (885)

Chorý Metod po dokončení prekladov, keď poznal, že jeho čas sa začína napĺňať, menoval svojim nástupcom Slovana Gorazda. Krátko na to ,,šiesteho dňa mesiaca apríla v tretej Indikácii, roku šesťtisíceho trojstého deväťdesiateho tretieho od stvorenia sveta“, podľa nového kalendára 6. apríla 885 zomrel vo veku 72 rokov. Po Metodovej smrti intrigoval Wiching s Rímom a ujal sa s brutalitou cirkevných záležitostí. Podľa Wichingových správ bol zostavený pápežský list Štefana V., ktorým bol práve Wiching ustanovený Metodovým nástupcom ako moravský biskup. Nový arcibiskup menovaný Metodom, kňaz moravského pôvodu menom Gorazd, bol uvrhnutý spolu s mnohými inými do žalára. Ďalšie správy o Gorazdovi sa nezachovali. Starosloviensky vzdelaní kňazi a mnísi (bolo ich na dve stovky) boli vzatí do žalára a v okovách vyvedení z krajiny, pretože títo Metodovi žiaci nechceli zradiť dielo a odkaz svojho učiteľa a odmietli podriadiť sa pápežovmu uzneseniu. Niektorí našli útočisko v Čechách, v Poľsku a v Bulharsku.

Mgr. Jana Dorčáková

Zdroje:

BUBON, M. – KUČERA, R. – KUKLA, O. A. 1995. Svätí spájajú národy: portréty európskych svätcov . 2. rozš. vyd. Praha: Paneurópa, 1995. ISBN 80-85846-00-4.

SCHAUBER, V. – SCHINDLER, H. M. 1997. Rok sa svätými . 2. vyd. KOSTELNÍ VYDŘÍ: Karmelitánske nakladateľstvo, 1997. 702 s. ISBN 80-7192-304-4.

GRIVEC, F. 1927. Slovanskí apoštoli sv. Cyril a Metod . Olomouc: Josephus Vyvlečka, 1927. 172 s.